Sprievodca

Ako fungujú voľby do NR SR

Od hlasovacieho lístka po zostavenie vlády. Bez politiky, bez žargónu — len jasné kroky, ako sa rozhoduje o 150 poslancoch slovenského parlamentu.

1. Kedy sa konajú voľby a kto môže voliť

Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky sa konajú každé štyri roky. Riadny termín nadchádzajúcich volieb je jeseň 2027. Termín presne určuje predseda NR SR uznesením, zvyčajne 110 dní vopred. Predčasné voľby vyhlasuje prezident po rozpustení parlamentu.

Voliť môže každý občan SR, ktorý dovŕšil 18 rokov najneskôr v deň konania volieb. Volebné právo nemajú osoby zbavené spôsobilosti na právne úkony len v tomto ohľade (podľa novelizácie z roku 2014 už nie automaticky všetci pozbavení svojprávnosti).

Voliť sa dá v mieste trvalého pobytu, alebo — pri vydaní hlasovacieho preukazu — v ktorejkoľvek volebnej miestnosti na území SR. Zahraniční voliči môžu hlasovať poštou.

2. Ako sa hlasuje

Slovensko je jediný volebný obvod — všetci voliči rozhodujú o tých istých kandidátkach. Volič dostane v obálke 23 hlasovacích lístkov (toľko, koľko strán a koalícií registrovala štátna volebná komisia). Do obálky vloží iba jeden — lístok strany, ktorej dáva hlas.

Na vybranom lístku môže volič zakrúžkovať až 4 preferenčné hlasy — konkrétnych kandidátov, ktorých chce posunúť vyššie v poradí. Krúžkovanie nie je povinné.

  1. Volič preukáže totožnosť občianskym preukazom.
  2. Komisia mu vydá hlasovacie lístky a prázdnu obálku.
  3. Za zástenou si vyberie jediný lístok, môže zakrúžkovať preferencie.
  4. Vloží lístok do obálky a obálku do volebnej schránky.

3. 5 / 7 / 10 % — hranica vstupu do parlamentu

Aby strana získala mandáty, musí prekročiť uzatváracie kvórum z celkového počtu platných hlasov:

5 %
Samostatná strana
Bežná kandidátka jednej strany.
7 %
Koalícia 2–3 strán
Spoločná kandidátka dvoch alebo troch strán.
10 %
Koalícia 4+ strán
Spoločná kandidátka štyroch a viac strán.

Strany pod hranicou nezískajú ani jeden mandát — ich hlasy sa do prepočtu nezarátavajú a fakticky „prepadnú". Práve preto sa o pár desatín percenta okolo hranice často hrá kľúčový volebný príbeh.

4. Ako sa prepočítavajú hlasy na mandáty (Hagenbach-Bischoff)

Mandáty sa delia proporčne medzi strany, ktoré prešli hranicou. Slovensko používa Hagenbach-Bischoffovu metódu definovanú v zákone č. 333/2004 Z. z.

  1. Republiková volebná čísla: súčet hlasov všetkých strán nad hranicou sa vydelí číslom 151 (počet mandátov + 1). Výsledok zaokrúhlený nadol = volebné číslo.
  2. Prvé delenie: hlasy každej strany sa vydelia volebným číslom. Celá časť = počet pridelených mandátov v prvom kole.
  3. Druhé delenie: zvyšné mandáty (väčšinou 1–5) sa prideľujú stranám s najväčšími zvyškami po prvom delení.
Príklad: Strana so 600 000 hlasmi z 3 milióna platných hlasov a volebnom čísle 19 868 získa 600 000 / 19 868 = 30,2, teda 30 mandátov v prvom kole. Zvyšok 0,2 sa zaradí do poradia pre druhé delenie.

Výsledkom je 150 mandátov rozdelených medzi strany pomerom ich hlasov.Volebný hub má kalkulačku, ktorá tento prepočet robí v reálnom čase z aktuálnych prieskumov — otvoriť mandátovú kalkulačku.

5. Preferenčné hlasy — ako rozhodujú o poradí

Kandidáti idú do parlamentu podľa poradia na kandidátke, ktoré určila strana. Preferenčné hlasy ho však menia: ak kandidát získa aspoň 3 % preferenčných hlasov zo všetkých hlasov svojej strany, posúva sa pred ostatných.

Práve preto sa môže stať, že kandidát z 50. miesta nakoniec získa mandát, kým „jednotka" kandidátky prepadne. Voličská zmena poradia je v slovenskom systéme nezanedbateľná — v posledných voľbách takto preskočilo do parlamentu desiatky kandidátov.

6. Zahraničné hlasy

Občania SR žijúci alebo dlhodobo sa zdržiavajúci v zahraničí môžu voliť poštou. Musia sa zaregistrovať najneskôr 50 dní pred voľbami na webe Ministerstva vnútra SR.

Zahraničné hlasy spočítava okrsok č. 1 v okrese Bratislava-Petržalka a do celkového výsledku vstupujú rovnako ako hlasy z domácich okrskov. Historicky bývajú signifikantne liberálnejšie ako celoslovenský priemer.

7. Po voľbách: vláda, koalícia, opozícia

Pre väčšinu v 150-člennom parlamente treba 76 mandátov. Žiadna strana ich od roku 2002 nezískala sama — vlády vznikajú koalíciou.

  1. Poverenie: prezident poverí lídra najúspešnejšej strany alebo najpravdepodobnejšej koalície zostavením vlády.
  2. Vyjednávanie: koaliční partneri sa dohodnú na programe a rozdelení rezortov (vznikne koaličná zmluva).
  3. Vymenovanie vlády: prezident vymenuje premiéra a na jeho návrh ostatných ministrov.
  4. Programové vyhlásenie a hlasovanie o dôvere: vláda do 30 dní predloží program a požiada NR SR o dôveru — potrebná je nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.
Aktuálne predikcie a koaličné scenáre nájdete v sekcii Predikcia a interaktívne ich môžete skladať v Mandátovej kalkulačke.

Pokračujte

Slovník volebných pojmov

Otvoriť slovník