Udalosti od volieb 2023 po dnešok, ktoré mohli mať dopad na politické preferencie.
Podpredseda PS Ivan Korčok 31. mája 2026 v relácii Politika 24 (JOJ 24) oznámil, že PS začína rokovania s mimoparlamentnými Demokratmi o predvolebnom spájaní (možná spoločná kandidátka) a vyzval SaS a KDH na zodpovednosť, obe strany však avizovali samostatný postup do volieb.
Podpredseda PS Ivan Korčok 31. mája 2026 v relácii Politika 24 (JOJ 24) oznámil, že PS začína rokovania s mimoparlamentnými Demokratmi o predvolebnom spájaní (možná spoločná kandidátka) a vyzval SaS a KDH na zodpovednosť, obe strany však avizovali samostatný postup do volieb.
Podľa májového prieskumu agentúry AKO (zber 14. až 21. mája 2026) by voľby vyhralo PS s 19,7 % pred Smerom s 18,9 % a Republikou s 9,1 %, pričom PS medzimesačne mierne kleslo. Prieskum NMS z mája 2026 (zber 6. až 10. mája) priradil PS 19,8 %, Smeru 17 % a Republike 11,8 %.
Podľa májového prieskumu agentúry AKO (zber 14. až 21. mája 2026) by voľby vyhralo PS s 19,7 % pred Smerom s 18,9 % a Republikou s 9,1 %, pričom PS medzimesačne mierne kleslo. Prieskum NMS z mája 2026 (zber 6. až 10. mája) priradil PS 19,8 %, Smeru 17 % a Republike 11,8 %.
Líder opozičného PS Michal Šimečka 20. apríla 2026 predstavil tri hlavné predvolebné témy hnutia: ekonomický rast, boj proti korupcii a riešenie krízy životných nákladov vrátane bývania. Kauzu občianskeho združenia, kde je štatutárkou jeho matka, označil za snahu štátnych zložiek (finančná správa, tajná služba) poškodiť PS, čo predstavitelia vládnej koalície odmietajú.
Líder opozičného PS Michal Šimečka 20. apríla 2026 predstavil tri hlavné predvolebné témy hnutia: ekonomický rast, boj proti korupcii a riešenie krízy životných nákladov vrátane bývania. Kauzu občianskeho združenia, kde je štatutárkou jeho matka, označil za snahu štátnych zložiek (finančná správa, tajná služba) poškodiť PS, čo predstavitelia vládnej koalície odmietajú.
Mimoparlamentná strana Demokrati odovzdala prezidentovi Petrovi Pellegrinimu 384 314 podpisov na vyhlásenie referenda o skrátení volebného obdobia a predčasných voľbách, spolu s otázkami o zrušení doživotnej renty expremiéra a obnovení ÚŠP a NAKA. Prezident následne otázku o skrátení volebného obdobia nepripustil s odkazom na nález Ústavného súdu z roku 2021, ktorý takéto referendum označil za rozporné s ústavou.
Mimoparlamentná strana Demokrati odovzdala prezidentovi Petrovi Pellegrinimu 384 314 podpisov na vyhlásenie referenda o skrátení volebného obdobia a predčasných voľbách, spolu s otázkami o zrušení doživotnej renty expremiéra a obnovení ÚŠP a NAKA. Prezident následne otázku o skrátení volebného obdobia nepripustil s odkazom na nález Ústavného súdu z roku 2021, ktorý takéto referendum označil za rozporné s ústavou.
Protikorupčná jednotka Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) koncom februára 2026 prevzala na preverovanie zrušený tender ministerstva zdravotníctva na záchrannú službu v hodnote približne dvoch miliárd eur. Minister Kamil Šaško (Hlas-SD) tender pre podozrenia z netransparentnosti zrušil v auguste 2025, generálny prokurátor Maroš Žilinka následne podal 32 správnych žalôb pre údajne nezákonné zrušenie a opozícia žiada Šaškov odchod.
Protikorupčná jednotka Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) koncom februára 2026 prevzala na preverovanie zrušený tender ministerstva zdravotníctva na záchrannú službu v hodnote približne dvoch miliárd eur. Minister Kamil Šaško (Hlas-SD) tender pre podozrenia z netransparentnosti zrušil v auguste 2025, generálny prokurátor Maroš Žilinka následne podal 32 správnych žalôb pre údajne nezákonné zrušenie a opozícia žiada Šaškov odchod.
Vládny audit ministerstva financií, objednaný po verejných obvineniach premiéra Roberta Fica, zistil v občianskom združení Projekt Fórum vedenom Martou Šimečkovou (matka lídra PS Michala Šimečku) duplicitné a neoprávnené čerpanie dotácií a navrhol sankcie za porušenie finančnej disciplíny vo výške 133 844 eur, obvinenia z osobného obohatenia však nepotvrdil. Šimečková pochybenia odmieta a hovorí o administratívnych chybách.
Vládny audit ministerstva financií, objednaný po verejných obvineniach premiéra Roberta Fica, zistil v občianskom združení Projekt Fórum vedenom Martou Šimečkovou (matka lídra PS Michala Šimečku) duplicitné a neoprávnené čerpanie dotácií a navrhol sankcie za porušenie finančnej disciplíny vo výške 133 844 eur, obvinenia z osobného obohatenia však nepotvrdil. Šimečková pochybenia odmieta a hovorí o administratívnych chybách.
Od 1. januára 2026 sa minimálna mzda na Slovensku zvýšila na 915 eur mesačne, teda o 99 eur oproti roku 2025 (816 eur), čo predstavuje najvyšší medziročný nárast v histórii Slovenska. Keďže sa zamestnávatelia a odbory na Hospodárskej a sociálnej rade nedohodli, sumu určil zákonný automat ako 60 % priemernej mzdy z roku 2024, pričom koeficient sa od roku 2026 zvýšil z pôvodných 57 %.
Od 1. januára 2026 sa minimálna mzda na Slovensku zvýšila na 915 eur mesačne, teda o 99 eur oproti roku 2025 (816 eur), čo predstavuje najvyšší medziročný nárast v histórii Slovenska. Keďže sa zamestnávatelia a odbory na Hospodárskej a sociálnej rade nedohodli, sumu určil zákonný automat ako 60 % priemernej mzdy z roku 2024, pričom koeficient sa od roku 2026 zvýšil z pôvodných 57 %.
Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) na tlačovej besede 30. decembra 2025 obhajoval rekonštrukciu a vybavenie nového sídla rezortu v budove Kukurica (bývalý internát Hviezda), ktorej náklady presiahli 13 miliónov eur. Opozícia hovorí o luxuse a predražení, zákazku preveruje Úrad pre verejné obstarávanie.
Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) na tlačovej besede 30. decembra 2025 obhajoval rekonštrukciu a vybavenie nového sídla rezortu v budove Kukurica (bývalý internát Hviezda), ktorej náklady presiahli 13 miliónov eur. Opozícia hovorí o luxuse a predražení, zákazku preveruje Úrad pre verejné obstarávanie.
Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí pléna 17. decembra 2025 konštatoval, že novela upravujúca fungovanie mimovládnych organizácií (zákon č. 109/2025 Z. z.) je v nesúlade s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa súdu zverejňovanie údajov o prispievateľoch a výške ich príspevkov neprimerane zasahuje do práva na súkromie.
Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí pléna 17. decembra 2025 konštatoval, že novela upravujúca fungovanie mimovládnych organizácií (zákon č. 109/2025 Z. z.) je v nesúlade s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa súdu zverejňovanie údajov o prispievateľoch a výške ich príspevkov neprimerane zasahuje do práva na súkromie.
Dňa 17. novembra 2025 sa pri 36. výročí Nežnej revolúcie zišlo na Námestí slobody v Bratislave podľa odhadov 45 000 až 50 000 ľudí na protivládnom zhromaždení organizovanom opozíciou pod názvom Nevezmú nám november. Účastníci žiadali odchod vlády Roberta Fica, na pódiu vystúpili lídri štyroch opozičných strán a demonštrácie sa konali aj v ďalších mestách vrátane Košíc, Nitry a Banskej Bystrice.
Dňa 17. novembra 2025 sa pri 36. výročí Nežnej revolúcie zišlo na Námestí slobody v Bratislave podľa odhadov 45 000 až 50 000 ľudí na protivládnom zhromaždení organizovanom opozíciou pod názvom Nevezmú nám november. Účastníci žiadali odchod vlády Roberta Fica, na pódiu vystúpili lídri štyroch opozičných strán a demonštrácie sa konali aj v ďalších mestách vrátane Košíc, Nitry a Banskej Bystrice.
Podpredseda vlády pre Plán obnovy Peter Kmec (Hlas) podal 15. novembra 2025 demisiu po tom, ako premiér Fico deň predtým ohlásil návrh na jeho odvolanie pre medializované podozrenia z hospodárenia jeho úradu s eurofondmi a inovačnými výzvami. Prezident Pellegrini demisiu prijal 19. novembra 2025 a dočasným vedením agendy poveril Tomáša Druckera, pričom s úradom sa neskôr spájala aj kritizovaná kauza štátneho nákupu areálu vo Voderadoch (tzv. slayáda).
Podpredseda vlády pre Plán obnovy Peter Kmec (Hlas) podal 15. novembra 2025 demisiu po tom, ako premiér Fico deň predtým ohlásil návrh na jeho odvolanie pre medializované podozrenia z hospodárenia jeho úradu s eurofondmi a inovačnými výzvami. Prezident Pellegrini demisiu prijal 19. novembra 2025 a dočasným vedením agendy poveril Tomáša Druckera, pričom s úradom sa neskôr spájala aj kritizovaná kauza štátneho nákupu areálu vo Voderadoch (tzv. slayáda).
Slovensko spolu s Rakúskom dočasne blokovalo 19. balík sankcií EÚ proti Rusku. Premiér Robert Fico podmieňoval súhlas zárukami k cenám energií, revízii emisného systému a klimatickým cieľom pre automobilový priemysel; po ich zapracovaní do záverov summitu Rada balík 23. októbra 2025 schválila.
Slovensko spolu s Rakúskom dočasne blokovalo 19. balík sankcií EÚ proti Rusku. Premiér Robert Fico podmieňoval súhlas zárukami k cenám energií, revízii emisného systému a klimatickým cieľom pre automobilový priemysel; po ich zapracovaní do záverov summitu Rada balík 23. októbra 2025 schválila.
Národná rada SR schválila 21. októbra 2025 zákon o štátnom rozpočte na rok 2026 s plánovaným deficitom verejných financií 4,1 % HDP, teda takmer 6 miliárd eur. Rozpočet počíta s konsolidáciou vo výške 2,7 miliardy eur a s poklesom deficitu z očakávaných 5 % HDP v roku 2025; za návrh hlasovalo 79 koaličných poslancov, proti bolo 66 opozičných.
Národná rada SR schválila 21. októbra 2025 zákon o štátnom rozpočte na rok 2026 s plánovaným deficitom verejných financií 4,1 % HDP, teda takmer 6 miliárd eur. Rozpočet počíta s konsolidáciou vo výške 2,7 miliardy eur a s poklesom deficitu z očakávaných 5 % HDP v roku 2025; za návrh hlasovalo 79 koaličných poslancov, proti bolo 66 opozičných.
Národná rada SR 26. septembra 2025 schválila 90 hlasmi ústavnú novelu, ktorá zakotvuje dve pohlavia na základe biologických kritérií, sprísňuje podmienky osvojenia detí, zakazuje náhradné materstvo a deklaruje suverenitu Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. Okrem koaličných strán ju podporila aj časť opozičných poslancov (KDH, Kresťanská únia a dvaja poslanci Hnutia Slovensko); účinnosť nadobudla 1. novembra 2025.
Národná rada SR 26. septembra 2025 schválila 90 hlasmi ústavnú novelu, ktorá zakotvuje dve pohlavia na základe biologických kritérií, sprísňuje podmienky osvojenia detí, zakazuje náhradné materstvo a deklaruje suverenitu Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. Okrem koaličných strán ju podporila aj časť opozičných poslancov (KDH, Kresťanská únia a dvaja poslanci Hnutia Slovensko); účinnosť nadobudla 1. novembra 2025.
Národná rada SR 24. septembra 2025 schválila tretí konsolidačný balík pre rok 2026 s 22 opatreniami v celkovej hodnote približne 2,7 miliardy eur, za ktorý hlasovalo 78 poslancov. Balík účinný prevažne od 1. januára 2026 zahŕňa vyššie odvody, zvýšenie DPH na potraviny s vysokým obsahom cukru a soli na 23 % a zrušenie pracovného pokoja počas troch štátnych sviatkov.
Národná rada SR 24. septembra 2025 schválila tretí konsolidačný balík pre rok 2026 s 22 opatreniami v celkovej hodnote približne 2,7 miliardy eur, za ktorý hlasovalo 78 poslancov. Balík účinný prevažne od 1. januára 2026 zahŕňa vyššie odvody, zvýšenie DPH na potraviny s vysokým obsahom cukru a soli na 23 % a zrušenie pracovného pokoja počas troch štátnych sviatkov.
Dňa 16. septembra 2025 sa v šestnástich mestách vrátane Bratislavy konali protesty proti vládnemu konsolidačnému balíku na rok 2026, ktoré zorganizovali opozičné strany PS, SaS, KDH a Demokrati. Organizátori odhadli účasť v Bratislave približne na 18-tisíc ľudí, polícia uvádzala nižší počet okolo 13-tisíc.
Dňa 16. septembra 2025 sa v šestnástich mestách vrátane Bratislavy konali protesty proti vládnemu konsolidačnému balíku na rok 2026, ktoré zorganizovali opozičné strany PS, SaS, KDH a Demokrati. Organizátori odhadli účasť v Bratislave približne na 18-tisíc ľudí, polícia uvádzala nižší počet okolo 13-tisíc.
Predseda vlády Robert Fico sa 9. mája 2025 zúčastnil na vojenskej prehliadke v Moskve pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny a stretol sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Bol jediným predsedom vlády členského štátu EÚ, ktorý na oslavy pricestoval, a opozícia jeho účasť kritizovala.
Predseda vlády Robert Fico sa 9. mája 2025 zúčastnil na vojenskej prehliadke v Moskve pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny a stretol sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Bol jediným predsedom vlády členského štátu EÚ, ktorý na oslavy pricestoval, a opozícia jeho účasť kritizovala.
Národná rada SR 16. apríla 2025 schválila 76 hlasmi koalície novelu zákona o neziskových organizáciách, ktorá zaviedla pre organizácie s ročným príjmom nad 35 000 eur povinnosť vypracovať výkaz transparentnosti a zverejňovať údaje o hospodárení a väčších prispievateľoch. Opozícia a mimovládne organizácie novelu označili za protimimovládkovú a protiústavnú, koalícia ju obhajovala transparentnosťou.
Národná rada SR 16. apríla 2025 schválila 76 hlasmi koalície novelu zákona o neziskových organizáciách, ktorá zaviedla pre organizácie s ročným príjmom nad 35 000 eur povinnosť vypracovať výkaz transparentnosti a zverejňovať údaje o hospodárení a väčších prispievateľoch. Opozícia a mimovládne organizácie novelu označili za protimimovládkovú a protiústavnú, koalícia ju obhajovala transparentnosťou.
Od 1. apríla 2025 nadobudla účinnosť daň z finančných transakcií, ktorá zaťažuje najmä odchádzajúce platby z účtov právnických osôb a podnikateľov (základná sadzba 0,4 % s hornou hranicou 40 eur na prevod, minimálna daň 1 eurocent). Daňovníci si museli do 31. marca 2025 zriadiť osobitný transakčný účet.
Od 1. apríla 2025 nadobudla účinnosť daň z finančných transakcií, ktorá zaťažuje najmä odchádzajúce platby z účtov právnických osôb a podnikateľov (základná sadzba 0,4 % s hornou hranicou 40 eur na prevod, minimálna daň 1 eurocent). Daňovníci si museli do 31. marca 2025 zriadiť osobitný transakčný účet.
Prezident Peter Pellegrini po mesiacoch koaličnej krízy vymenoval Rudolfa Huliaka (5. marca 2025) za ministra cestovného ruchu a športu a Samuela Migaľa (19. marca 2025) za ministra investícií. Rekonštrukcia vlády uspokojila odídených poslancov z klubov SNS a Hlasu a obnovila 79-člennú vládnu väčšinu v parlamente.
Prezident Peter Pellegrini po mesiacoch koaličnej krízy vymenoval Rudolfa Huliaka (5. marca 2025) za ministra cestovného ruchu a športu a Samuela Migaľa (19. marca 2025) za ministra investícií. Rekonštrukcia vlády uspokojila odídených poslancov z klubov SNS a Hlasu a obnovila 79-člennú vládnu väčšinu v parlamente.
Lídri Smeru, Hlasu a SNS 19. februára 2025 podpísali dodatok ku koaličnej zmluve, ktorým sa pomer ministrov zmenil zo 7-7-3 na 9-6-2. Smer prevzal ministerstvo investícií (od Hlasu) a ministerstvo cestovného ruchu a športu (od SNS) po tom, čo koalícia pre odchody poslancov z klubov Hlasu a SNS prišla o väčšinu, s deklarovaným cieľom stabilizovať vládu a obnoviť väčšinu v NR SR.
Lídri Smeru, Hlasu a SNS 19. februára 2025 podpísali dodatok ku koaličnej zmluve, ktorým sa pomer ministrov zmenil zo 7-7-3 na 9-6-2. Smer prevzal ministerstvo investícií (od Hlasu) a ministerstvo cestovného ruchu a športu (od SNS) po tom, čo koalícia pre odchody poslancov z klubov Hlasu a SNS prišla o väčšinu, s deklarovaným cieľom stabilizovať vládu a obnoviť väčšinu v NR SR.
Strana Hlas-SD na sneme vylúčila zo svojich radov poslancov Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša. Podľa vedenia strany si dvojica pri rokovaniach podmieňovala lojalitu obsadením štyroch pozícií (minister vnútra, podpredseda NR SR, riaditeľ vojenského spravodajstva a podpredseda Hlasu); obaja poslanci sa stali nezaradenými a vládna koalícia dočasne prišla o väčšinu.
Strana Hlas-SD na sneme vylúčila zo svojich radov poslancov Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša. Podľa vedenia strany si dvojica pri rokovaniach podmieňovala lojalitu obsadením štyroch pozícií (minister vnútra, podpredseda NR SR, riaditeľ vojenského spravodajstva a podpredseda Hlasu); obaja poslanci sa stali nezaradenými a vládna koalícia dočasne prišla o väčšinu.
Dňa 24. januára 2025 sa v desiatkach slovenských miest aj v zahraničí konali protivládne protesty Slovensko je Európa, pričom v Bratislave sa podľa organizátorov zišlo približne 60-tisíc ľudí a celkovo vyše 100-tisíc účastníkov. Protesty reagovali na zahraničnopolitické smerovanie vlády po stretnutí premiéra Roberta Fica s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a žiadali zachovanie prozápadnej orientácie Slovenska.
Dňa 24. januára 2025 sa v desiatkach slovenských miest aj v zahraničí konali protivládne protesty Slovensko je Európa, pričom v Bratislave sa podľa organizátorov zišlo približne 60-tisíc ľudí a celkovo vyše 100-tisíc účastníkov. Protesty reagovali na zahraničnopolitické smerovanie vlády po stretnutí premiéra Roberta Fica s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a žiadali zachovanie prozápadnej orientácie Slovenska.
Spojená opozícia zvolala na 21. januára 2025 mimoriadnu schôdzu Národnej rady SR s cieľom vysloviť nedôveru vláde Roberta Fica. Premiér v pléne predniesol správu SIS a presadzoval neverejný režim rokovania, opozícia utajenú schôdzu odmietla a svoj návrh stiahla, takže sa o ňom nehlasovalo.
Spojená opozícia zvolala na 21. januára 2025 mimoriadnu schôdzu Národnej rady SR s cieľom vysloviť nedôveru vláde Roberta Fica. Premiér v pléne predniesol správu SIS a presadzoval neverejný režim rokovania, opozícia utajenú schôdzu odmietla a svoj návrh stiahla, takže sa o ňom nehlasovalo.
Po vypršaní päťročnej rusko-ukrajinskej tranzitnej dohody Ukrajina 1. januára 2025 zastavila prepravu ruského plynu cez svoje územie do Európskej únie. Slovensko patrilo medzi najviac zasiahnuté krajiny, muselo zabezpečovať náhradné trasy dodávok a počítať s vyššími prepravnými poplatkami; premiér Robert Fico rozhodnutie Ukrajiny kritizoval.
Po vypršaní päťročnej rusko-ukrajinskej tranzitnej dohody Ukrajina 1. januára 2025 zastavila prepravu ruského plynu cez svoje územie do Európskej únie. Slovensko patrilo medzi najviac zasiahnuté krajiny, muselo zabezpečovať náhradné trasy dodávok a počítať s vyššími prepravnými poplatkami; premiér Robert Fico rozhodnutie Ukrajiny kritizoval.
Od 1. januára 2025 sa základná sadzba DPH zvýšila z 20 % na 23 % a doterajšia 10 % znížená sadzba bola nahradená novou zníženou sadzbou 19 %, pričom 5 % sadzba zostala zachovaná. Zmena vyplynula z konsolidačného balíka, ktorý Národná rada SR schválila 3. októbra 2024, a premietla sa do cien tovarov a služieb pre domácnosti.
Od 1. januára 2025 sa základná sadzba DPH zvýšila z 20 % na 23 % a doterajšia 10 % znížená sadzba bola nahradená novou zníženou sadzbou 19 %, pričom 5 % sadzba zostala zachovaná. Zmena vyplynula z konsolidačného balíka, ktorý Národná rada SR schválila 3. októbra 2024, a premietla sa do cien tovarov a služieb pre domácnosti.
Premiér Robert Fico sa 22. decembra 2024 stretol v Moskve s Vladimirom Putinom, pričom rokovali najmä o dodávkach ruského plynu pred plánovaným ukončením jeho tranzitu cez Ukrajinu k 1. januáru 2025. Návšteva (Fico bol tretím lídrom EÚ v Kremli od začiatku invázie) vyvolala kritiku opozície a odštartovala vlnu protivládnych protestov, ktoré vyvrcholili v januári 2025.
Premiér Robert Fico sa 22. decembra 2024 stretol v Moskve s Vladimirom Putinom, pričom rokovali najmä o dodávkach ruského plynu pred plánovaným ukončením jeho tranzitu cez Ukrajinu k 1. januáru 2025. Návšteva (Fico bol tretím lídrom EÚ v Kremli od začiatku invázie) vyvolala kritiku opozície a odštartovala vlnu protivládnych protestov, ktoré vyvrcholili v januári 2025.
Národná rada SR schválila zákon o štátnom rozpočte na rok 2025, za ktorý hlasovalo 79 poslancov vládnej koalície; rozpočet počíta so schodkom verejných financií na úrovni 4,7 % HDP a hotovostným deficitom 6,4 miliardy eur. Premiér Robert Fico označil výsledok hlasovania za prejav funkčnosti a stability koalície.
Národná rada SR schválila zákon o štátnom rozpočte na rok 2025, za ktorý hlasovalo 79 poslancov vládnej koalície; rozpočet počíta so schodkom verejných financií na úrovni 4,7 % HDP a hotovostným deficitom 6,4 miliardy eur. Premiér Robert Fico označil výsledok hlasovania za prejav funkčnosti a stability koalície.
Prezident Peter Pellegrini 10. októbra 2024 prijal demisiu ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej (Hlas) a za nového ministra vymenoval Kamila Šaška (Hlas). Dolinková svoj odchod odôvodnila tým, že necítila dostatočnú politickú podporu pri presadzovaní opatrení, a uviedla, že neodchádza pre žiadnu kauzu.
Prezident Peter Pellegrini 10. októbra 2024 prijal demisiu ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej (Hlas) a za nového ministra vymenoval Kamila Šaška (Hlas). Dolinková svoj odchod odôvodnila tým, že necítila dostatočnú politickú podporu pri presadzovaní opatrení, a uviedla, že neodchádza pre žiadnu kauzu.
Národná rada 3. októbra 2024 schválila konsolidačný balík verejných financií hlasmi koaličných strán Smer, Hlas a SNS. Od januára 2025 sa základná sadzba DPH zvýšila z 20 na 23 % a od apríla 2025 sa pre podnikateľov zaviedla nová daň z finančných transakcií, pričom opatrenia kritizovala opozícia aj zamestnávatelia.
Národná rada 3. októbra 2024 schválila konsolidačný balík verejných financií hlasmi koaličných strán Smer, Hlas a SNS. Od januára 2025 sa základná sadzba DPH zvýšila z 20 na 23 % a od apríla 2025 sa pre podnikateľov zaviedla nová daň z finančných transakcií, pričom opatrenia kritizovala opozícia aj zamestnávatelia.
Na republikovom kongrese v Tomášove zvolili delegáti mimoparlamentnej strany Aliancia-Szövetség za nového predsedu Lászlóa Gubíka, dovtedajšieho predsedu mládežníckej organizácie Via Nova. V tajnej voľbe 150-členného kongresu uspel v konkurencii štyroch ďalších kandidátov, ktorými boli Norbert Becse, Zoltán Cziprusz, György Gyimesi a Peter Pandy.
Na republikovom kongrese v Tomášove zvolili delegáti mimoparlamentnej strany Aliancia-Szövetség za nového predsedu Lászlóa Gubíka, dovtedajšieho predsedu mládežníckej organizácie Via Nova. V tajnej voľbe 150-členného kongresu uspel v konkurencii štyroch ďalších kandidátov, ktorými boli Norbert Becse, Zoltán Cziprusz, György Gyimesi a Peter Pandy.
Lekárske odborové združenie začalo v septembri 2024 v nemocniciach zbierať výpovede lekárov z nadčasovej práce ako reakciu na vládny konsolidačný balík, ktorý spomaľoval rast platov zdravotníkov. Podľa združenia postupne rôzne formy výpovedí podalo vyše 3 300 lekárov, čo podľa nemocníc hrozilo obmedzením poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Lekárske odborové združenie začalo v septembri 2024 v nemocniciach zbierať výpovede lekárov z nadčasovej práce ako reakciu na vládny konsolidačný balík, ktorý spomaľoval rast platov zdravotníkov. Podľa združenia postupne rôzne formy výpovedí podalo vyše 3 300 lekárov, čo podľa nemocníc hrozilo obmedzením poskytovania zdravotnej starostlivosti.
K 1. septembru 2024 zanikla Národná kriminálna agentúra (NAKA) a jej pôsobnosť prevzali tri nové útvary vrátane Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK), Národnej protidrogovej jednotky a Protiteroristickej centrály. Ministerstvo vnútra pod vedením Matúša Šutaja Eštoka krok prezentovalo ako zefektívnenie práce polície, zatiaľ čo opozícia a časť mimovládnych organizácií ho označili za politicky motivovaný zásah do vyšetrovania korupcie a namietali aj možné porušenie zákona pri presune policajtov.
K 1. septembru 2024 zanikla Národná kriminálna agentúra (NAKA) a jej pôsobnosť prevzali tri nové útvary vrátane Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK), Národnej protidrogovej jednotky a Protiteroristickej centrály. Ministerstvo vnútra pod vedením Matúša Šutaja Eštoka krok prezentovalo ako zefektívnenie práce polície, zatiaľ čo opozícia a časť mimovládnych organizácií ho označili za politicky motivovaný zásah do vyšetrovania korupcie a namietali aj možné porušenie zákona pri presune policajtov.
Prezident Peter Pellegrini 26. augusta 2024 vymenoval Pavla Gašpara, syna poslanca Smeru-SD Tibora Gašpara, za riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS). Opozícia vymenovanie kritizovala a upozorňovala na možný konflikt záujmov a na riziká pre nezávislosť tajnej služby.
Prezident Peter Pellegrini 26. augusta 2024 vymenoval Pavla Gašpara, syna poslanca Smeru-SD Tibora Gašpara, za riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS). Opozícia vymenovanie kritizovala a upozorňovala na možný konflikt záujmov a na riziká pre nezávislosť tajnej služby.
Na republikovom sneme strany Národná koalícia/Nezávislí kandidáti delegáti 1. júla 2024 zvolili za predsedu Rudolfa Huliaka, poslanca NR SR pôsobiaceho v poslaneckom klube SNS. Do vedenia strany sa dostali aj poslanci Ivan Ševčík a Pavel Ľupták.
Na republikovom sneme strany Národná koalícia/Nezávislí kandidáti delegáti 1. júla 2024 zvolili za predsedu Rudolfa Huliaka, poslanca NR SR pôsobiaceho v poslaneckom klube SNS. Do vedenia strany sa dostali aj poslanci Ivan Ševčík a Pavel Ľupták.
Národná rada SR 20. júna 2024 schválila zákon, ktorý zrušil RTVS a zriadil Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR), za hlasovalo 78 koaličných poslancov a opozícia na protest odišla zo sály. Opozícia označila zmenu za ohrozenie nezávislosti verejnoprávneho vysielania a napadla zákon na Ústavnom súde, ktorý ho prijal na ďalšie konanie.
Národná rada SR 20. júna 2024 schválila zákon, ktorý zrušil RTVS a zriadil Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR), za hlasovalo 78 koaličných poslancov a opozícia na protest odišla zo sály. Opozícia označila zmenu za ohrozenie nezávislosti verejnoprávneho vysielania a napadla zákon na Ústavnom súde, ktorý ho prijal na ďalšie konanie.
Peter Pellegrini zložil na slávnostnom zasadnutí Národnej rady prezidentský sľub a stal sa prezidentom Slovenskej republiky. V úrade nahradil Zuzanu Čaputovú.
Peter Pellegrini zložil na slávnostnom zasadnutí Národnej rady prezidentský sľub a stal sa prezidentom Slovenskej republiky. V úrade nahradil Zuzanu Čaputovú.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu 8. júna 2024 zvíťazilo opozičné Progresívne Slovensko so ziskom 27,81 % hlasov a 6 mandátov pred vládnym Smerom-SD (24,76 %, 5 mandátov) a Republikou (12,53 %, 2 mandáty). Volebná účasť 34,38 % bola historicky najvyššia zo všetkých doterajších eurovolieb na Slovensku.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu 8. júna 2024 zvíťazilo opozičné Progresívne Slovensko so ziskom 27,81 % hlasov a 6 mandátov pred vládnym Smerom-SD (24,76 %, 5 mandátov) a Republikou (12,53 %, 2 mandáty). Volebná účasť 34,38 % bola historicky najvyššia zo všetkých doterajších eurovolieb na Slovensku.
Predseda vlády a líder strany Smer-SD Robert Fico bol 15. mája 2024 v Handlovej po výjazdovom rokovaní vlády postrelený a ťažko zranený. Útočníka Juraja Cintulu zadržali na mieste a obvinili z teroristického útoku (v roku 2025 ho súd odsúdil na 21 rokov väzenia).
Predseda vlády a líder strany Smer-SD Robert Fico bol 15. mája 2024 v Handlovej po výjazdovom rokovaní vlády postrelený a ťažko zranený. Útočníka Juraja Cintulu zadržali na mieste a obvinili z teroristického útoku (v roku 2025 ho súd odsúdil na 21 rokov väzenia).
Rada EÚ 14. mája 2024 definitívne schválila kvalifikovanou väčšinou nový pakt o migrácii a azyle; Slovensko pri dvoch predpisoch hlasovalo proti a pri ôsmich sa zdržalo. Premiér Robert Fico a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok pakt odmietli a opatrenia vrátane platby 20 000 eur za neprijatého žiadateľa označili za diktát, pakt bol napriek nesúhlasu Slovenska prijatý.
Rada EÚ 14. mája 2024 definitívne schválila kvalifikovanou väčšinou nový pakt o migrácii a azyle; Slovensko pri dvoch predpisoch hlasovalo proti a pri ôsmich sa zdržalo. Premiér Robert Fico a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok pakt odmietli a opatrenia vrátane platby 20 000 eur za neprijatého žiadateľa označili za diktát, pakt bol napriek nesúhlasu Slovenska prijatý.
Národná rada SR 18. apríla 2024 ústavnou väčšinou schválila novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá zaviedla 13. dôchodok ako riadnu dôchodkovú dávku pre všetkých poberateľov dôchodku s účinnosťou od 1. júla 2024. Za rok 2024 dosiahol pri starobnom dôchodku úroveň 606,30 eura a prvýkrát sa vyplácal v decembri 2024.
Národná rada SR 18. apríla 2024 ústavnou väčšinou schválila novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá zaviedla 13. dôchodok ako riadnu dôchodkovú dávku pre všetkých poberateľov dôchodku s účinnosťou od 1. júla 2024. Za rok 2024 dosiahol pri starobnom dôchodku úroveň 606,30 eura a prvýkrát sa vyplácal v decembri 2024.
V druhom kole prezidentských volieb 6. apríla 2024 zvíťazil Peter Pellegrini (Hlas-SD) so ziskom 53,12 % nad Ivanom Korčokom (46,88 %) a stal sa prezidentom Slovenskej republiky. Volebná účasť dosiahla 61,14 %.
V druhom kole prezidentských volieb 6. apríla 2024 zvíťazil Peter Pellegrini (Hlas-SD) so ziskom 53,12 % nad Ivanom Korčokom (46,88 %) a stal sa prezidentom Slovenskej republiky. Volebná účasť dosiahla 61,14 %.
V prvom kole prezidentských volieb 23. marca 2024 získal najviac hlasov Ivan Korčok (42,51 %), za ním skončil Peter Pellegrini (37,02 %). Obaja kandidáti postúpili do druhého kola konaného 6. apríla 2024.
V prvom kole prezidentských volieb 23. marca 2024 získal najviac hlasov Ivan Korčok (42,51 %), za ním skončil Peter Pellegrini (37,02 %). Obaja kandidáti postúpili do druhého kola konaného 6. apríla 2024.
Na kongrese strany Sloboda a Solidarita delegáti zvolili za nového predsedu Branislava Gröhlinga, ktorý v tajnej voľbe získal 160 zo 173 platných hlasov. Zakladateľ Richard Sulík po pätnástich rokoch na čele strany prešiel do novozriadenej funkcie čestného predsedu.
Na kongrese strany Sloboda a Solidarita delegáti zvolili za nového predsedu Branislava Gröhlinga, ktorý v tajnej voľbe získal 160 zo 173 platných hlasov. Zakladateľ Richard Sulík po pätnástich rokoch na čele strany prešiel do novozriadenej funkcie čestného predsedu.
Národná rada SR 8. februára 2024 v skrátenom legislatívnom konaní schválila vládnu novelu Trestného zákona vrátane zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry a zníženia niektorých trestných sadzieb a premlčacích dôb. Úrad zanikol 20. marca 2024, pričom Ústavný súd 28. februára 2024 dočasne pozastavil účinnosť časti novely (zrušenie ÚŠP pozastavené nebolo).
Národná rada SR 8. februára 2024 v skrátenom legislatívnom konaní schválila vládnu novelu Trestného zákona vrátane zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry a zníženia niektorých trestných sadzieb a premlčacích dôb. Úrad zanikol 20. marca 2024, pričom Ústavný súd 28. februára 2024 dočasne pozastavil účinnosť časti novely (zrušenie ÚŠP pozastavené nebolo).
V Bratislave a ďalších mestách sa začali protesty zvolané opozičnými stranami PS, KDH a SaS proti zámeru vlády zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry a zmierniť tresty za korupčné a majetkové trestné činy v novele Trestného zákona. Väčšie zhromaždenia pokračovali 19. decembra.
V Bratislave a ďalších mestách sa začali protesty zvolané opozičnými stranami PS, KDH a SaS proti zámeru vlády zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry a zmierniť tresty za korupčné a majetkové trestné činy v novele Trestného zákona. Väčšie zhromaždenia pokračovali 19. decembra.
Vláda Roberta Fica na svojom zasadnutí 8. novembra 2023 neschválila 14. balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 40,3 milióna eur, ktorý pripravilo predchádzajúce vedenie ministerstva obrany. Premiér vyhlásil, že dodávky zbraní a munície zo štátnych skladov armády sa skončili, pričom Slovensko má pokračovať v humanitárnej a civilnej pomoci.
Vláda Roberta Fica na svojom zasadnutí 8. novembra 2023 neschválila 14. balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 40,3 milióna eur, ktorý pripravilo predchádzajúce vedenie ministerstva obrany. Premiér vyhlásil, že dodávky zbraní a munície zo štátnych skladov armády sa skončili, pričom Slovensko má pokračovať v humanitárnej a civilnej pomoci.
Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala 25. októbra 2023 Roberta Fica (Smer-SD) za predsedu vlády a členov jeho kabinetu zloženého z koalície Smer-SD, Hlas-SD a SNS. Vznikla tak štvrtá Ficova vláda, ktorá vzišla z predčasných volieb konaných 30. septembra 2023.
Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala 25. októbra 2023 Roberta Fica (Smer-SD) za predsedu vlády a členov jeho kabinetu zloženého z koalície Smer-SD, Hlas-SD a SNS. Vznikla tak štvrtá Ficova vláda, ktorá vzišla z predčasných volieb konaných 30. septembra 2023.
V predčasných parlamentných voľbách 30. septembra 2023 zvíťazil Smer-SD s 22,9 % pred Progresívnym Slovenskom (18,0 %) a Hlasom-SD (14,7 %). Volebná účasť dosiahla 68,5 %, do parlamentu sa dostalo sedem strán.
V predčasných parlamentných voľbách 30. septembra 2023 zvíťazil Smer-SD s 22,9 % pred Progresívnym Slovenskom (18,0 %) a Hlasom-SD (14,7 %). Volebná účasť dosiahla 68,5 %, do parlamentu sa dostalo sedem strán.
Súvislosti
Priemerný posun strany v okne ±14 dní okolo dátumu udalosti. Pozor: korelácia ≠ kauzalita.