Ktoré konkrétne agentúry sledujeme a podľa akých kritérií?

Pravidelne zaraďujeme prieskumy agentúr Focus, AKO, Ipsos a NMS Market Research, ktoré dlhodobo publikujú metodicky transparentné výstupy pre slovenské voľby. Doplnkovo zaraďujeme prieskumy Median SK a Polis Slovakia, ak konkrétny výstup spĺňa štyri podmienky: (1) zverejnená metóda zberu, (2) veľkosť vzorky aspoň 800 respondentov, (3) zverejnený dátum konca zberu a (4) výsledok pre všetky parlamentné strany, nie len top 5. Prieskumy bez týchto údajov nezaraďujeme ani do priemeru, ani do house-effect výpočtu.

Ako často sa dáta na webe aktualizujú?

Prieskum pridávame manuálne do hodín od jeho zverejnenia agentúrou alebo médiom, ktoré ho zadalo. Po vložení sa automaticky prepočíta priemer, trendy, house-effect aj predikčný model — všetky stránky (/prieskumy, /predikcia, /mandaty) sa aktualizujú v ten istý moment, takže používateľ nikdy nevidí nekonzistentné čísla medzi sekciami. Údaj „Posledná aktualizácia“ v hlavičke je timestamp najnovšieho zaradeného prieskumu, nie čas posledného deployu webu.

Ako overujeme autenticitu prieskumu pred publikáciou?

Každý prieskum musí mať pôvodný zdroj — tlačovú správu agentúry, mediálnu publikáciu alebo PDF report. Z neho prepisujeme: agentúru, dátum konca zberu (nie publikácie), veľkosť vzorky, metódu (CATI/CAWI/kombinácia) a percentá. Ak sa percentá publikované rôznymi médiami pre ten istý prieskum líšia, používame primárny zdroj agentúry. Prieskumy publikované iba sekundárne (napr. citácia v komentári) bez možnosti overiť pôvodné dáta nezaraďujeme.

Ktoré prieskumy zámerne nezaraďujeme?

Nezaraďujeme: (a) interné stranícke prieskumy bez nezávislého overenia, (b) ankety na sociálnych sieťach a SMS hlasovania, (c) prieskumy s viac ako 25 % „neviem / nezúčastním sa“ bez prepočtu na rozhodnutých voličov, (d) prieskumy, ktoré merajú iné než volebné preferencie (napr. dôvera v politikov) a sú médiom prezentované ako preferencie. Tieto vstupy môžu byť spomenuté v analytických článkoch, ale do priemeru, predikcie ani grafov nevstupujú.

Odkiaľ pochádzajú historické výsledky volieb 2020 a 2023?

Oficiálne výsledky preberáme zo Štatistického úradu SR (volby.statistics.sk) — celoslovenské percentá, rozdelenie mandátov aj výsledky po krajoch a okresoch. Regionálne dáta v mape /mapa môžu mať veľmi malé rozdiely voči ŠÚ v 0,01 p. b. kvôli zaokrúhľovaniu pri agregácii na úrovni okresov. Pôvodný zdroj číselných tabuliek vždy uvádzame v popise grafu.

Čo presne znamená „posledná aktualizácia dát“?

Je to dátum konca zberu najnovšieho prieskumu, ktorý sme zaradili — nie dátum, kedy sme web naposledy upravili. Logika je, že web reálne pozná verejnú mienku len do tohto dátumu; všetko, čo sa stalo neskôr (politické udalosti, kauzy), sa v číslach ešte neprejavilo a používateľ to musí vedieť pri čítaní predikcie.

Ako presne počítame kĺzavý priemer prieskumov?

Pre každú stranu zoberieme jej percentá z posledných 8 prieskumov bez ohľadu na agentúru a vypočítame jednoduchý aritmetický priemer. Nepoužívame časové váženie ani váženie podľa veľkosti vzorky — pri 8 prieskumoch zo 4 agentúr v rozpätí ~2 mesiacov by váženie pridalo komplexitu bez podstatne lepšieho výsledku a sťažilo by interpretáciu pre čitateľa. Ak je k dispozícii menej než 8 prieskumov (napr. nová strana), priemerujeme len existujúce.

Ako počítame trend (Δ, „rast/pokles oproti minulosti“)?

Trend = rozdiel medzi priemerom posledných N a predošlých N prieskumov, štandardne N=4. Zámerne nepoužívame lineárnu regresiu cez všetky body — voličská nálada nie je lineárna, regresia by uhladila skutočné zlomy (napr. po kauze). Porovnanie dvoch nadväzujúcich okien je menej elegantné, ale citlivejšie na reálne pohyby v posledných týždňoch a ľahšie sa interpretuje („oproti predošlým 4 prieskumom strana padá o 1,3 p. b.“).

Ako počítame house-effect (systematickú odchýlku agentúr)?

Pre každú dvojicu (agentúra × strana) zoberieme všetky prieskumy danej agentúry. Pre každý taký prieskum nájdeme prieskumy ostatných agentúr v okne ±14 dní od dátumu publikácie a vypočítame priemer toho istého ukazovateľa u nich. Rozdiel (agentúra − priemer ostatných) zaznamenáme. Z týchto rozdielov urobíme aritmetický priemer cez všetky prieskumy agentúry. Výsledok je v percentuálnych bodoch: kladná hodnota = agentúra dáva strane viac než ostatné, záporná = menej.

Prečo práve 14-dňové okno pre house-effect?

14 dní je kompromis medzi šumom a relevantnosťou: kratšie okno (napr. 7 dní) by často nenašlo žiadne porovnateľné prieskumy iných agentúr a väčšina dvojíc by zostala bez hodnoty. Dlhšie okno (napr. 30 dní) by zase porovnávalo prieskumy v období, kedy už nálada mohla reálne klesnúť/stúpnuť — výsledný „house-effect“ by miešal metodickú odchýlku agentúry s časovým posunom. Pri 14-dňovom okne v praxi nájdeme aspoň 1 porovnateľný prieskum pre 90+ % zaradených prieskumov.

Ako prepočítavame hlasy na mandáty (Hagenbach-Bischoffova metóda)?

Najprv vyradíme strany pod hranicou 5 % (resp. 7 / 10 % pre koalície). Spočítame platné hlasy iba pre strany nad hranicou — to je menovateľ. Vypočítame volebné číslo: menovateľ delený (150 + 1) = 151. Každá strana získa celočíselný počet mandátov = (jej hlasy) ÷ (volebné číslo), zaokrúhlené nadol. Mandáty, ktoré po prvom kole zostanú nerozdelené, sa rozdelia podľa najväčších zvyškov (najväčší zostatok po delení dostane jeden mandát, druhý najväčší ďalší, atď.), kým nedáme všetkých 150.

Ako presne funguje predikčný model?

Model beží v 10 000 Monte Carlo simuláciách. Pre každú simuláciu: (1) zoberie kĺzavý priemer aktuálnych prieskumov ako východiskové percento každej strany, (2) odpočíta house-effect tých agentúr, ktoré v posledných 8 prieskumoch dominovali (aby nás napr. AKO so silným pro-Smer efektom nevychýlil výstup), (3) k východisku pripočíta náhodný šum z normálnej distribúcie so štandardnou odchýlkou odvodenou z historickej volatility danej strany medzi prieskumom a reálnym výsledkom, (4) prepočíta hlasy na mandáty Hagenbach-Bischoffom. Z 10 000 výstupov potom vyrobíme pravdepodobnosti a intervaly spoľahlivosti.

Ako vznikajú intervaly spoľahlivosti 70 / 90 / 95 %?

Pre každú stranu zoradíme jej 10 000 simulovaných výsledkov mandátov od najnižšieho po najvyšší. 90 % interval je rozsah medzi 5. a 95. percentilom — t. j. v 9 000 z 10 000 simulácií skončil výsledok v tomto intervale. Analogicky 70 % interval (15.–85. percentil) a 95 % interval (2,5.–97,5. percentil). Užší interval (70 %) je naša „najpravdepodobnejšia“ predpoveď, širší (95 %) zahŕňa aj nepravdepodobné scenáre. Pravdepodobnosť prekročenia 5 % = podiel simulácií, v ktorých strana skončila nad hranicou.

Ako sa generujú a hodnotia koaličné scenáre?

Z 10 000 simulácií si pre každú berieme rozdelenie mandátov. Pre každý definovaný koaličný scenár (ručne udržiavaný zoznam politicky zmysluplných kombinácií — nie všetkých matematicky možných) overíme, koľko simulácií dáva tejto kombinácii ≥76 mandátov. Pravdepodobnosť scenára = počet vyhovujúcich simulácií / 10 000. Očakávaný počet mandátov scenára je medián súčtu mandátov koaličných strán cez všetky simulácie. „Patová situácia“ je zvyšok — simulácie, v ktorých ani jeden definovaný scenár nemá 76 mandátov.

Odkiaľ pochádzajú dáta v Sankey grafe tokov voličov?

Toky voličov medzi voľbami 2020 → 2023 sú z post-volebných prieskumov agentúr Focus a NMS (väčšia post-volebná vzorka 2 000+ respondentov, otázka „koho ste volili tentoraz a koho minule“). Toky 2023 → 2027 sú modelové: kombinujeme aktuálne prieskumy s post-volebným prieskumom z roku 2023 a transition matrix pravdepodobností. Modelové toky sú orientačné — chyba je rádovo vyššia než pri post-volebných tokoch, preto ich v UI vždy označujeme samostatne.

Prečo aj „dobrý“ model dokáže byť mimo o 5+ percentuálnych bodov?

Tri hlavné dôvody: (1) mobilizácia — kto reálne príde voliť, je iné než kto v prieskume povie, že volí; rozdiel býva 5–10 p. b. najmä u mladších voličov a sympatizantov nových strán, (2) nerozhodnutí — 15–25 % opýtaných nevie alebo nepovie, koho bude voliť; ich finálne rozhodnutie môže výsledok prepísať, (3) udalosti posledných týždňov — kauza, lídrov výrok alebo geopolitická udalosť 10 dní pred voľbami sa do priemeru ešte nedostane.

Aký je rozdiel medzi chybou prieskumu a chybou predikcie?

Chyba prieskumu (margin of error) je čisto štatistická — vzniká tým, že sa pýtame 1 000 ľudí namiesto všetkých voličov, a pri vzorke 1 000 je ±2 až ±3 p. b. Chyba predikcie je niečo úplne iné: zahŕňa štatistickú chybu prieskumu plus všetko, čo sa môže stať medzi dňom prieskumu a dňom volieb — kampaň, mobilizáciu, prepad menších strán pod 5 %, taktické hlasovanie. Predikcia mesiac pred voľbami má reálnu neistotu rádovo ±5–8 p. b., aj keď podkladové prieskumy majú chybu len ±2 p. b.

Ako sa správame v období volebného moratória?

Posledných 48 hodín pred otvorením volebných miestností a počas hlasovania nezverejníme žiadny nový prieskum ani nezmeníme priemer / predikciu — aj keby agentúra v tom čase nelegálne čokoľvek publikovala. Stránky /prieskumy a /predikcia ostávajú v stave, v akom boli 48 hodín pred voľbami, s viditeľným banner upozornením. Exit poly a predbežné výsledky zverejníme až po 22:00 v deň volieb.

Kompenzujete house-effect v priemere? Nie je to „pretváranie“ čísel?

V základnom priemere prieskumov (na /prieskumy) house-effect NEKOMPENZUJEME — zobrazujeme surový aritmetický priemer, aby čísla zodpovedali tomu, čo agentúry skutočne publikovali. House-effect kompenzujeme len v predikčnom modeli, a aj tam len pre tie strany, kde je odchýlka štatisticky významná (aspoň 4 porovnateľné prieskumy). Heatmapa na /metodika/house-effect ukazuje surové odchýlky bez akejkoľvek úpravy, aby si čitateľ mohol urobiť vlastný úsudok.

Kde má model známe slabiny?

(1) Malé strany pod 3 % — prieskumy ich často udávajú s vysokou chybou, model im preto dáva veľmi široký interval. (2) Regionálne strany (Aliancia, SMK) — celoslovenský prieskum 1 000 respondentov má len ~80 respondentov z južného Slovenska, čo je príliš málo pre presný odhad. (3) Úplne nové strany bez prieskumovej histórie — model nemá z čoho odhadnúť volatilitu, používa konzervatívny default 50 % vyšší než priemer. (4) Koaličné transfery hlasov — model predpokladá, že strana ide samostatne; ak v poslednej chvíli vytvorí koalíciu, prepočítame ručne.

Prečo rovnaké percento neznamená rovnaký počet mandátov?

Počet mandátov závisí od toho, koľko hlasov prepadlo. Strana s 5,1 % získa pri 12 % prepadnutých hlasov zhruba 9 mandátov, ale pri 20 % prepadnutých hlasov už ~10. Preto predikcia v mandátoch má systematicky širší interval než predikcia v percentách — naša 5 % strana môže skončiť so 7 alebo 11 mandátmi v závislosti od toho, či SaS, OĽaNO a Demokrati prekročia hranicu, alebo nie. To je dôvod, prečo na /predikcii vždy ukazujeme rozsah, nie jedno číslo.

Ako rozlišujete verejný prieskum, modelový odhad a interný vstup?

V UI tieto tri kategórie vždy oddelujeme farebne aj textovo. Verejný prieskum = konkrétne číslo konkrétnej agentúry s dátumom a vzorkou, zobrazujeme s logom agentúry. Modelový odhad = výstup nášho výpočtu (priemer, predikcia, house-effect), zobrazujeme s ikonou „grafu“ a popisom metódy. Interný analytický vstup = napr. neverejný prieskum, ktorý nám bol poskytnutý, alebo expertný odhad — zobrazujeme s explicitným označením „interný vstup“ a vždy uvádzame zdroj alebo kategóriu zdroja. Tieto tri kategórie sa nikdy nemiešajú v jednom čísle.

Aké presné definície používate pre kľúčové pojmy?

Mandát = jedno kreslo poslanca NR SR (z celkom 150). Kvórum = minimálny počet poslancov pre uznesenie (76 pre obyčajný zákon, 90 pre ústavný). Koalícia = dohoda strán o spoločnej vláde s podpísanou koaličnou zmluvou. Prah zlučiteľnosti (5/7/10 %) = minimálne percento na vstup do parlamentu. Prepadnutý hlas = hlas pre stranu pod prahom, ktorý nezíska mandát. Swing = pohyb voličov medzi stranami od posledných volieb. Mobilizácia = miera, akou skutoční voliči zodpovedajú sympatizantom z prieskumov. Nerozhodnutí (undecided) = respondenti, ktorí v prieskume neuvedú konkrétnu stranu.

Ako klasifikujete strany na ideologickej osi?

Používame trojrozmernú klasifikáciu: (1) ekonomická os ľavica–pravica (zdaňovanie, rola štátu), (2) hodnotová os liberálne–konzervatívne (rodina, menšiny, kultúrne otázky), (3) geopolitická os pro-EÚ a NATO vs. eurokritické a suverenistické. Klasifikácia vychádza z troch zdrojov: Chapel Hill Expert Survey (akademická expertná klasifikácia európskych strán), oficiálnych programov strán a faktického hlasovania ich poslancov v NR SR. Pri rozporoch (napr. Smer = ekonomicky vľavo, ale hodnotovo konzervatívny a eurokriticky) ukazujeme stranu na všetkých troch osiach samostatne, nie ako jeden bod.

Kto píše analýzy a ako overujete tvrdenia?

Analytické texty (aktuality, profily strán, lídrov) píše interný tím s politologickým / dátovo-žurnalistickým vzdelaním. Každé faktické tvrdenie musí mať dohľadateľný zdroj — pri citáciách lídra alebo straníckom postoji uvádzame primárny zdroj (prejav, programový dokument, hlasovanie v NR SR). Komentáre k aktuálnym udalostiam jasne oddeľujeme od faktografických článkov. Nepublikujeme texty, ktoré sú prevzaté zo straníckych kampaní bez prepracovania a označenia.

Ako postupujete pri oprave chyby vo výpočte alebo dátach?

Ak po publikácii zistíme chybu (zle prepísané percento prieskumu, chyba vo vzorci, nesprávne pripísané vyjadrenie politikovi), opravíme ju okamžite a doplníme do textu poznámku „Korekcia z DD.MM.YYYY“ s krátkym popisom, čo bolo zmenené. Pri systémových chybách (napr. chyba v predikčnom modeli, ktorá ovplyvnila viac stránok) zverejníme samostatný changelog v sekcii aktualít. Súčasťou korekcie je vždy aj dátum pôvodnej chyby — čitateľ vie, ktoré verzie čísel boli skreslené.

Sú dáta verejne dostupné? Ako citovať web?

Súhrnné dáta (zoznam zaradených prieskumov, priemery, výstup predikcie) plánujeme sprístupniť ako verejný JSON / CSV export. Detailné vstupy modelu (volatilitné koeficienty, house-effect maticu) zverejňujeme priebežne v sekcii Metodika. Pri citovaní výstupov webu prosíme uvádzať: „Volebný HUB (volbynrsr.sk), údaje k DD.MM.YYYY“. Pre akademické použitie alebo žurnalistickú analýzu radi poskytneme detailnú dátovú sadu — kontakt cez sekciu o nás.

Aké je financovanie projektu a vzťah k politickým subjektom?

Volebný HUB je nezávislý projekt bez priameho financovania politickými stranami, štátnymi inštitúciami alebo prieskumovými agentúrami. Náklady na prevádzku pokrýva malý tím z vlastných zdrojov a z prípadných grantov médií či nadácií zameraných na demokratickú infraštruktúru. Pri akejkoľvek partnerstvej spolupráci (napr. licencia dát od agentúry) jasne uvedieme zdroj pri konkrétnych dátach a partnerstvo neovplyvňuje, ktoré prieskumy zaraďujeme alebo ako počítame výstupy.

Metodika

Ako presne počítame čísla čísla

Hĺbková technická referencia. Pre všeobecné otázky o voľbách pozrite FAQ — tu nájdete vzorce, dátové zdroje, limity modelu a definície pojmov.

1. Dátové zdroje a aktualizácia

Odkiaľ berieme čísla, ako často sa obnovujú a ako overujeme, že prieskum je hodnoverný skôr, než ho zaradíme do priemeru.

2. Výpočtové vzorce a algoritmy

Presné vzorce, ktoré používame pre všetky čísla na webe — od priemeru prieskumov cez prepočet mandátov až po pravdepodobnosti predikčného modelu.

3. Limity, neistoty a chyby

Žiadny model nie je presný. Tu otvorene priznávame, kde sú hranice nášho prístupu a v ktorých situáciách výstupom nemožno dôverovať bez výhrad.

4. Transparentnosť, definície a klasifikácia

Ako rozlišujeme typy dát v UI, kto píše analýzy, ako klasifikujeme strany a ako sa dá web citovať.