Question 1

Kedy budú voľby do NR SR 2027?

Accepted Answer

Riadne parlamentné voľby do Národnej rady SR sa majú konať v roku 2027 — štvorročné volebné obdobie vlády zostavenej po voľbách 2023 končí v septembri/októbri 2027. Presný termín určí predseda NR SR rozhodnutím najneskôr 110 dní pred ich konaním. Voľby sa tradične konajú v sobotu, hlasovanie prebieha od 7:00 do 22:00. Sledujte našu sekciu Aktuality, kde termín zverejníme hneď po jeho oficiálnom vyhlásení.

Question 2

Ako sa volí v parlamentných voľbách na Slovensku?

Accepted Answer

Slovensko používa pomerný volebný systém v jednom celoštátnom volebnom obvode. Volič dostane jeden hlasovací lístok strany alebo koalície a môže udeliť až štyri prednostné (krúžkovacie) hlasy konkrétnym kandidátom na kandidátke. Strana sa dostane do parlamentu, ak prekročí 5 % hranicu (7 % pre dvojkoalície a 10 % pre koalície troch a viac strán). Spomedzi strán nad hranicou sa 150 mandátov rozdelí pomerne podľa počtu hlasov — používa sa Hagenbach-Bischoffova metóda.

Question 3

Kto môže voliť a kto kandidovať vo voľbách do NR SR?

Accepted Answer

Voliť môže každý občan Slovenskej republiky, ktorý má v deň volieb najmenej 18 rokov a nemá obmedzenú spôsobilosť na právne úkony. Kandidovať za poslanca NR SR môže občan SR s trvalým pobytom na Slovensku, ktorý dovŕšil 21 rokov a nie je vo výkone trestu. Kandidátky podávajú politické strany alebo koalície zaregistrované na ministerstve vnútra; každá strana môže mať najviac 150 kandidátov.

Question 4

Ako sa volí zo zahraničia (poštou)?

Accepted Answer

Občania SR žijúci v zahraničí môžu voliť poštou — musia sa zaregistrovať najneskôr 52 dní pred voľbami cez webový portál ministerstva vnútra alebo žiadosťou doručenou na obec posledného trvalého pobytu na Slovensku. Po registrácii im pošta doručí hlasovacie lístky, ktoré vyplnia a zašlú späť tak, aby boli doručené najneskôr v deň volieb. Voľba poštou je dostupná aj pre voličov s trvalým pobytom v SR, ktorí budú v deň volieb v zahraničí.

Question 5

Čo je volebné moratórium a kedy platí?

Accepted Answer

Volebné moratórium je zákonný zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov 48 hodín pred otvorením volebných miestností a počas hlasovania. Cieľom je zabrániť ovplyvňovaniu voličov v poslednú chvíľu. Zákaz sa vzťahuje na agentúry, médiá aj politické strany — nesmú zverejniť žiaden nový prieskum verejnej mienky, exit poll ani odhad volebných preferencií. Po skončení hlasovania (22:00) sa môžu zverejniť exit poly aj predbežné výsledky.

Question 6

Ako fungujú predvolebné prieskumy?

Accepted Answer

Predvolebné prieskumy zisťujú, koho by ľudia volili, keby sa voľby konali tento týždeň. Agentúra osloví reprezentatívnu vzorku 1 000 až 1 200 respondentov — telefonicky (CATI), online (CAWI) alebo kombinovane — a výsledok zváži podľa veku, vzdelania, regiónu a ďalších demografických znakov, aby vzorka zodpovedala zloženiu populácie. Prieskum je fotografia nálady v konkrétnom čase, nie predpoveď — ľudia môžu zmeniť názor, mobilizovať sa alebo zostať doma.

Question 7

Ktoré agentúry robia volebné prieskumy na Slovensku?

Accepted Answer

Najznámejšie agentúry, ktorých prieskumy pravidelne sledujeme, sú Focus, AKO, Ipsos a NMS Market Research. Každá z nich má vlastnú metodiku zberu (telefón, online, kombinácia), spôsob váženia vzorky a klientov. Žiadna agentúra nie je „pravdivejšia“ než iná — preto má zmysel sledovať priemer viacerých prieskumov, nie jedno číslo. Občas zverejňujú prieskumy aj ďalšie agentúry (Median SK, Polis Slovakia), tie zaraďujeme tiež, ak spĺňajú metodické štandardy.

Question 8

Prečo sa prieskumy rôznych agentúr líšia?

Accepted Answer

Agentúry sa líšia v troch hlavných veciach: spôsobe oslovenia (telefón typicky podchytí starších voličov, online zase mladších), formulácii otázok a metóde váženia. Niektoré agentúry pracujú s tzv. „house-effectom“ — systematickou odchýlkou v prospech alebo v neprospech konkrétnych strán, ktorá sa dá štatisticky zmerať na historických dátach. Preto sledujeme priemer a venujeme samostatnú sekciu tomu, ako jednotlivé agentúry odchyľujú výsledky.

Question 9

Čo je štatistická chyba prieskumu?

Accepted Answer

Štatistická chyba (margin of error) je neistota, ktorá vzniká tým, že sa nepýtame celej populácie, ale len vzorky. Pri vzorke 1 000 ľudí je chyba zhruba ±2 až ±3 percentuálne body pre stranu okolo 20 % a približne ±1,5 p. b. pre malé strany. To znamená, že ak prieskum ukáže stranu na 22 %, jej skutočná podpora sa s 95 % pravdepodobnosťou nachádza medzi 19 % a 25 %. Malý medzimesačný pohyb v jednej agentúre preto ešte nie je trend.

Question 10

Čo je kĺzavý priemer prieskumov a prečo ho používate?

Accepted Answer

Kĺzavý priemer (rolling average) je matematický nástroj, ktorý zoberie posledných N prieskumov (typicky 6–8) a vypočíta z nich priemer. Vyhladzuje jednorazové výkyvy, zníži vplyv chyby jednej agentúry a ukáže skutočný trend. Na našej stránke používame kĺzavý priemer posledných 8 prieskumov bez rozdielu agentúry — výsledkom je čitateľný „pulz“ volebnej kampane, ktorý je menej náchylný na šum než akýkoľvek individuálny prieskum.

Question 11

Aký je rozdiel medzi prieskumom a predikciou?

Accepted Answer

Prieskum hovorí, koho by ľudia volili dnes — je to fotografia. Predikcia hovorí, ako pravdepodobne dopadnú voľby v deň D — je to model. Predikcia berie do úvahy aj históriu (ako sa preferencie typicky menia od kampane po voľby), volatilitu voličov, mobilizáciu, prepad hlasov pod 5 % a ďalšie faktory. Výstupom predikcie nie je jedno číslo, ale rozdelenie pravdepodobnosti — napríklad „PS získa 28 až 35 mandátov s 80 % pravdepodobnosťou“.

Question 12

Ako sa prepočítavajú hlasy na mandáty v NR SR?

Accepted Answer

Slovensko používa Hagenbach-Bischoffovu metódu pomerného zastúpenia. Najprv sa vypočíta volebné číslo: súčet platných hlasov pre strany nad hranicou sa vydelí číslom 151 (počet mandátov + 1). Každá strana dostane toľko mandátov, koľkokrát sa volebné číslo „zmestí“ do jej hlasov. Zvyšné mandáty (väčšinou 1–3) sa rozdelia podľa najväčších zvyškov. Celkovo sa rozdeľuje 150 mandátov medzi strany, ktoré prekročili zákonnú hranicu.

Question 13

Prečo je 5 % hranica vo voľbách taká dôležitá?

Accepted Answer

Hranica 5 % rozhoduje o všetkom. Strana s 5,1 % získa približne 9 mandátov a vstupuje do parlamentu, strana so 4,9 % nezíska žiadny a všetky jej hlasy „prepadnú“. Tieto prepadnuté hlasy posilnia strany, ktoré hranicu prekročili — víťaz volieb tak môže získať relatívne viac mandátov, než by mu zodpovedalo podľa percent. V niektorých voľbách (napríklad 2020 alebo 2023) prepadlo cez 15 % hlasov, čo zásadne ovplyvnilo výsledné rozloženie síl.

Question 14

Aká je hranica pre koalície dvoch a viac strán?

Accepted Answer

Pre koalíciu dvoch alebo troch strán je vstupná hranica 7 %, pre koalíciu štyroch a viac strán 10 %. Pravidlo má motivovať strany, aby kandidovali samostatne a nezneužívali koalície na obchádzanie hranice. V praxi to znamená, že malé strany často radšej idú do volieb na cudzej kandidátke ako sa formálne spájajú do koalície — riziko nedosiahnutia 7 % alebo 10 % je príliš vysoké.

Question 15

Čo sa stane s hlasmi strán pod 5 %?

Accepted Answer

Hlasy strán pod 5 % (resp. 7 % alebo 10 % pre koalície) prepadnú — nepriamo posilnia strany, ktoré hranicu prekročili. Každá strana nad hranicou dostane proporčne viac mandátov, než by mala podľa svojho čistého percenta. Príklad: ak prepadne 12 % hlasov, ostatných 88 % hlasov rozdelí 150 mandátov — strana s 22 % preto získa zhruba 22 / 88 × 150 ≈ 37 mandátov, nie 33.

Question 16

Ktoré strany majú aktuálne najväčšiu šancu uspieť vo voľbách 2027?

Accepted Answer

Podľa kĺzavého priemeru prieskumov vedie dlhodobo Progresívne Slovensko (PS) s približne 24–26 %, druhý je Smer-SD s približne 20–22 %, tretí Hlas-SD s 9–11 %. Hranicu 5 % stabilne prekračujú aj KDH, Republika a SaS, na hrane sa pohybujú SNS, OĽaNO/Slovensko a maďarská Aliancia. Konkrétne čísla aktualizujeme po každom novom prieskume — pozrite si aktuálny stav v sekcii Prieskumy.

Question 17

Aký je program strany Smer-SD?

Accepted Answer

Smer-sociálna demokracia sa profiluje ako sociálnodemokratická strana s národno-konzervatívnym a populistickým akcentom. Program zdôrazňuje sociálne istoty (13. dôchodok, regulácia cien energií), suverenitu Slovenska v rámci EÚ, kritiku liberálnych hodnôt a kritickejší postoj k podpore Ukrajiny. Líder Robert Fico vedie Smer od jeho založenia v roku 1999 a v roku 2023 sa po štvrtýkrát stal premiérom.

Question 18

Aký je program Progresívneho Slovenska (PS)?

Accepted Answer

Progresívne Slovensko je liberálna, pro-európska strana založená v roku 2017. Program stojí na ochrane právneho štátu, klimatickej a energetickej politike, modernizácii vzdelávania, podpore Ukrajiny a digitalizácii. Voličská základňa je najsilnejšia v Bratislave a krajských mestách, medzi mladšími a vysokoškolsky vzdelanými voličmi. Predsedom je Michal Šimečka, podpredseda Európskeho parlamentu.

Question 19

Aký je program strany Hlas-SD?

Accepted Answer

Hlas-sociálna demokracia vznikla v roku 2020 odštiepením časti poslancov Smeru okolo Petra Pellegriniho. Strana sa profiluje pragmaticky-stredovo, s dôrazom na sociálnu stabilitu, zdravotníctvo a bývanie. Po zvolení P. Pellegriniho za prezidenta v roku 2024 prevzal vedenie Matúš Šutaj Eštok. Hlas je súčasťou koaličnej vlády so Smerom a SNS.

Question 20

Aký je program KDH, SaS, Republiky a SNS?

Accepted Answer

KDH (Kresťanskodemokratické hnutie) — kresťansko-konzervatívna strana zameraná na rodinu, vzdelávanie a tradičné hodnoty. SaS (Sloboda a Solidarita) — liberálno-konzervatívna strana presadzujúca voľný trh, daňovú reformu a štíhly štát. Republika — krajne pravicové hnutie odštiepené od ĽSNS, dôraz na národnú identitu, suverenitu a kritiku migrácie. SNS (Slovenská národná strana) — najstaršia národno-konzervatívna strana, koaličný partner Smeru. Detailné profily nájdete v sekcii Strany.

Question 21

Aký je rozdiel medzi pravicou a ľavicou na Slovensku?

Accepted Answer

Tradičné delenie pravica–ľavica sa na Slovensku čiastočne stiera. Klasická ľavica (Smer, Hlas) presadzuje silnú sociálnu politiku a vyššie zdaňovanie bohatých; klasická pravica (SaS, Demokrati) zase nižšie dane a menší štát. K tomu sa pridáva druhá os: liberálne vs. konzervatívne hodnoty (PS vs. KDH, Republika), a tretia: pro-EÚ vs. eurokritická línia. Mnohé slovenské strany kombinujú prvky z viacerých prúdov — Smer je napríklad ekonomicky vľavo, ale hodnotovo konzervatívny.

Question 22

Čo je koalícia a čo opozícia?

Accepted Answer

Koalícia je dohoda dvoch alebo viacerých politických strán, ktoré sa spoja do väčšiny v parlamente, podpíšu koaličnú zmluvu a spoločne zostavia vládu. Opozícia sú strany, ktoré v parlamente sedia, ale nie sú vo vláde — ich úlohou je kontrolovať vládu, navrhovať alternatívy a hlasovať proti vládnym návrhom, s ktorými nesúhlasia. V slovenskej NR SR potrebuje vládna koalícia minimálne 76 mandátov zo 150 na získanie dôvery parlamentu.

Question 23

Ako vzniká vláda po parlamentných voľbách?

Accepted Answer

Po vyhlásení oficiálnych výsledkov volieb prezident SR poverí zostavením vlády spravidla lídra víťaznej strany. Ten má niekoľko týždňov na rokovania s potenciálnymi koaličnými partnermi — výsledkom je koaličná zmluva, programové vyhlásenie a rozdelenie ministerstiev. Vláda je vymenovaná prezidentom a do 30 dní musí požiadať NR SR o vyslovenie dôvery. Ak ju získa, začína vládnuť; ak nie, prezident poverí iného kandidáta.

Question 24

Aké koaličné scenáre sú matematicky možné po voľbách 2027?

Accepted Answer

Podľa aktuálnych prieskumov sa črtajú tri hlavné scenáre: (1) pokračovanie súčasnej koalície Smer + Hlas + SNS, ak si udržia spolu väčšinu; (2) široká pro-európska koalícia na čele s PS s podporou KDH, SaS a prípadne Hlasu; (3) patová situácia bez jasnej väčšiny, ktorá by mohla viesť k novým voľbám. Konkrétne kombinácie počítame v koaličnom builderi na základe najnovšieho priemeru prieskumov.

Question 25

Kto je Robert Fico?

Accepted Answer

Robert Fico (1964) je predseda strany Smer-SD a od októbra 2023 po štvrtýkrát premiér Slovenskej republiky. Smer založil v roku 1999 a pod jeho vedením strana štyrikrát vyhrala parlamentné voľby (2006, 2010, 2012, 2023). Vo verejných postojoch sa profiluje ako kritik liberálnej demokracie, EÚ inštitúcií a podpory Ukrajiny.

Question 26

Kto je Michal Šimečka?

Accepted Answer

Michal Šimečka (1984) je predseda strany Progresívne Slovensko a podpredseda Európskeho parlamentu. Pôvodne politológ a novinár, do politiky vstúpil v roku 2019 zvolením do Európskeho parlamentu za PS. Predsedom strany sa stal v roku 2023 a viedol PS k druhému miestu v parlamentných voľbách 2023 a k víťazstvu v eurovoľbách 2024.

Question 27

Kto je Matúš Šutaj Eštok?

Accepted Answer

Matúš Šutaj Eštok (1980) je od roku 2024 predseda strany Hlas-SD a minister vnútra SR. Funkciu predsedu prevzal po tom, čo Peter Pellegrini odišiel zo strany na post prezidenta SR. Predtým pôsobil ako poslanec NR SR a v rôznych straníckych funkciách v Smere a neskôr Hlase.

Question 28

Ako funguje váš predikčný model volieb 2027?

Accepted Answer

Predikčný model kombinuje štyri vstupy: (1) kĺzavý priemer aktuálnych prieskumov, (2) house-effect korekciu jednotlivých agentúr, (3) historickú volatilitu strán medzi prieskumom a reálnym výsledkom a (4) odhad prepadnutých hlasov pod 5 % hranicou. Výstupom je rozdelenie pravdepodobnosti — pre každú stranu odhadneme rozsah mandátov so 70 %, 90 % a 95 % spoľahlivosťou, plus pravdepodobnosť prekročenia hranice. Model bežíme v 10 000 simuláciách (Monte Carlo).

Question 29

Ako spoľahlivá je predikcia rok pred voľbami?

Accepted Answer

Rok pred voľbami má predikcia obmedzenú výpovednú hodnotu — väčšina kampaní mení preferencie o 5 až 10 percentuálnych bodov v posledných troch mesiacoch pred voľbami. Náš model preto v dlhšom horizonte zámerne pracuje so širšími intervalmi neistoty. Najpresnejšie predikcie historicky vznikajú v posledných dvoch týždňoch pred voľbami, keď je už jasná mobilizácia voličov, finálne kampaňové témy a väčšina nerozhodnutých sa rozhodla.

Question 30

Sú výsledky vašich hlasovaní reprezentatívne?

Accepted Answer

Nie — interaktívne hlasovania na webe sú engagement prvok, nie reprezentatívny prieskum. Ukazujú, čo si myslia návštevníci stránky, ktorí sa rozhodli hlasovať, nie celá populácia. Pri každom výsledku to označujeme. Na meranie skutočnej nálady voličov používame výhradne reprezentatívne prieskumy renomovaných agentúr.

Najčastejšie otázky o voľbách 2027 2027

Voľby do NR SR 2027 — základné info